Góóól 6:0

Po konečnom hvizde rozhodcu svietil na tabuli výsledok futbalového zápasu  BTJ Podunajské Biskupice - Olympijský výber ČSSR 0:6.  Na futbal sa zišlo skoro 2000 divákov, ktorí slovenskými a maďarskými pokrikmi posmeľovali náš hrdí biskupický futbalový tím.

Chlapci na ihrisku hrali z plných síl. Výber dorastu ČSSR bol ale nad ich sily.

Pri spoločnej fotke sa všetci usmievali, ale zlaté časy našich chlapcov ešte len prišli.

Ako sa to vlastne začalo?

PÜSPÖKI TORNA KLUB

História futbalu v Podunajských Biskupiciach sa začala písať ešte za Rakúsko-Uhorska. Prvé stretnutia neorganizovaného dedinského družstva bývali na provizórnej pasienkovej lúke, niekedy v rokoch okolo 1911. Ako všade na dedinách, i naša mládež túžila mať futbalové ihrisko. Keďže ho nebolo, chlapci využívali na futbal každú, ako tak rovnú plochu na pasienkoch pri pasení husí či dobytku. Systematickému budovaniu a rozvoju futbalového ihriska v Püspöki, prekazila  1. svetová vojna.

Pri spomienkach nagypapu mojej manželky, sa opätovne vraciame až do roku 1920, kedy ako 8 ročný, spolu s vrstovníkmi kopal loptu na pasienku (1. ihrisku), kde v súčasnosti stojí budova bývalej predajne Hobby. Na jar bola lúka pomerne rýchlo suchá a tak sa chlapci z dediny v nedeľu, stretli a dochuti sa vybehali za loptou, ktorú im priniesol Vilmos bácsi. (Vilmos Nágl)


Po príklade niektorých  obcí sa  na schôdzke v hostinci zišli mladí športoví nadšenci  pod vedením bohatého usilovného sedliaka Józsefa Fröhlicha a šikovného, charizmatického obchodníka Vilmosa Nágla a jednomyseľne sa uzniesli založiť v obci športový klub združujúci športovcov a občanov obce milujúcich futbal. Klub pomenovali  PÜSPÖKI TORNA KLUB. Ihrisko si svojpomocne vybudovali na pozemku notára Baumgartnera (ihrisko 2).

"Futbal sa hrá srdcom" často pokrikovali Józsi bácsi a Vilmos bácsi, na tréningoch biskupickej mládeže.

V zimnom období, sa futbalový klub  spolupodieľal na organizovaní divadelných predstavení a tanečných zábav. Takto do pokladnice získal nejaké príspevky na športovú výstroj, ktorá bola síce biedna, ale elán futbalistov veľký.

Do roku 1949 nebola činnosť PÜSPÖKI TK riadne organizovaná,  zápasy sa hrávali na základe vzájomnej dohody medzi jednotlivými dedinskými klubmi v okolitých obciach alebo na turnajoch. Kluby si v tom čase za stretnutia navzájom platili  zálohu od 50 - 80 Kč, ktorú si vrátili pri odvetnom stretnutí.

Môj otec, Ján Španko st., takisto futbalista, si zaspomínal na roky 1957-60, keď mal 15 rokov:

"Keď som popri štúdiu hrával futbal za dorast Slovana,  už vtedy legenda z Čile 1962,  elegán v kopačkácch Titus Buberník či Dolfi Scherer-a mali na nás obrovský vplyv. Keď sme ich videli na ihrisku, hrali sme ako o dušu. Trénoval nás Palo Molnár na Machnáči pri Patrónke, a keď za ním prišiel Vildo Schrojf, Dolfi Scherer, Dolinský, Kačáni, obklopili nás legendy, ktoré brázdili futbalové mundialové trávniky"


V rozhovore s otcom,  som si spomenul aj na moje futbalové začiatky v rokoch 1984-86.  Samozrejme kto z nás chalanov nevyrastal a nebol hrdý na náš futbal. Celé Československo žilo športom a futbal/hokej obsadzoval svoje prvé priečky. Športovými výkonmi sme bojovali aj proti okupácii 1968.

Vyrastal som ako inak, vo futbalovom prostredí. Denno- denne stretávajúc sa so zanieteným a obetavým predsedom  TJ Tatran Okoličné ,Milan Janekom.  Tento  úžasný človek s malou výškou,  ale s obrovským veliteľským, organizačným, futbalovým a ľudským cítením,  dával futbalu celé svoje srdce a vtisol im nezameniteľnú pečať.  Práve on, ujo Milanko, ma do dorasteneckého futbalu , vďaka vplyvu na  moju maminu a otca, pritiahol typickým spôsobom:

"Janíča, s Tvojou výškou a postavou, musíš hrať !" povedal mi  ujo Janek a s Julkom Páričkom na seba mrkli. A samozrejme, uštipol ma ako vždy za líce."

Pod vedením Jožka Tekeľa a Milana Kubinu (prezývka Miner),  som v dorasteneckom veku hrával za TJ Tatran Okoličné, v súčasnosti súčasť MFK Tatran  Liptovský Mikuláš.

 V roku 1986 som bol vyhlásený za najprodukívnejšieho hráča ako aj strelca gólov. Kniha  "Mexico 1986" s ich venovaním, mi pripomína moju "slávnu" futbalovú kariéru,  ako ja tablo ktoré viselo na 1. poschodí MFK Tatran.  (v súčasnosti v archíve)

Aj vďaka môjmu výkonu postúpil dorast do krajskej súťaže . Vysoká škola na MFF UK v Bratislave ale  prerušila moju futbalovú kapitolu....


Imrich Mandli to zariadi!

Kto iný, ako neúnavný predseda Miestneho národného výboru, člen Komunistickej strany Slovenska, poslanec za volebný obvod 79 - Bratislava-Ružinov-sever a obrovský fanúšik futbalu. Imrich Mandli sa postaral o zrodenie nového futbalového štadiónu.

Svojou neúnavnou energiou zburcoval miestnych obyvateľov, ktorí v rámci nedeľných akcií "Z" alias zadarmo, vybudovali nový štadión BTJ Podunajské Biskupice.


Nové ihrisko sa stalo magnetom a prepojilo športové srdcia ľudí starej obce a novej časti Dolné Hony a Medzijarky. 

Futbal reálne posilnil spoločnú kultúrnu identitu  Biskupičanov.  

Pohľad z Vrakúnskej/Hradskej na  paneláky Lotyšská ulica, v pozadí Bieloruská ulica.
Pohľad z Vrakúnskej/Hradskej na paneláky Lotyšská ulica, v pozadí Bieloruská ulica.


V tomto čase  1971, 1972, 1973 majstrovský hetrik SPARTAK TAZ (Trnava) rozprúdil aj futbalové nadšenie futbalistov BTJ Podunajské Biskupice. 

Z rozprávania svokra, futbalistu za BTJ Viliama Fukáriho,  vďaka neúnavnej obetavosti Rastislava Beroša a Viktora Gajarského a hráčskeho nadšenia, vrátane obyvateľov Podunajských Biskupíc sa nám podarilo prebojovať do 1.A Bratislavskej ligy.


Vpravo Viktor Gajarský
Vpravo Viktor Gajarský

Futbal pravidelne priťahoval a spájal mladých, starých, Maďarov a Slovákov.

Nagy Ladislav, Prikler Karol, Göndör R.,Csóka Ladislav, Dinka Öcsi, Nagy Vilmos, Mészáros M.,Kuczman T., Kotlár G., Bab Károly, Nagy Sándor.

Ako k nám prišla Petržalka?

Starí Petržalčania, pôvodnej obce Liget,  stáli vždy pri kolíske športu a futbalu.  Početnosť futbalových ihrísk na pravom brehu Dunaja bola nevídaná.

Športoví nadšenci a mecenáši futbalu vybudovali 6 ihrísk: 

  • 1. FC Ligeti - SC Engrau-Kovosmalt Petržalka ( Lachová ulica)
  • 2. PTE  - 1.ČSŠK Bratislava-Červená hviezda Bratislava  (Starohájska cesta)-"Letisko"
  • 3. Klub Makkabea -TJ SPOJE
  • 4. ŠK Matador (Kopčianska ulica)
  • 5. MTK klub maďarských intelektuálov
  • 6. ŠK Slávia -pôvodné mestské smetisko  v 30. rokoch

Keď padlo rozhodnutie o likvidácii ihriska  TJ Spoje, v roku 1972,  fúziou s BTJ Podunajské Biskupice  sa futbalisti presunuli k nám a názov klubu sa zmenil na  TJ Spoje Bratislava-Podunajské Biskupice (Telovýchovná jednota Spoje Bratislava-Podunajské Biskupice)

TJ Spoje Bratislava-Podunajské Biskupice "B" bol rezervným tímom bratislavských Spojov, pričom svoj najväčší úspech získal v sezóne 1984/85,  v  4. najvyššej divíznej súťaži sa umiestnil na 13. mieste.

Úpadok TJ SPOJOV na SIN CITY 

To, ako sa pozemky Biskupičanov ocitli v súkromných rukách, odzrkadľuje ľahostajnosť kompetentných v rokoch, keď TJ SPOJE definitívne prešli do súkromných rúk.