Moja cesta k myšlienke kandidovať za starostu...

Pri rozmýšľaní ako osloviť ľudí na spoluprácu, vnímam intenzívne dva výroky, ktoré charakterizovali moje mesačné uvažovanie týkajúce sa akceptácie kandidovať na starostu.Popri kladoch a záporoch, ktoré si prirodzene musíte predtým jasne pomenovať, v pamäti mi ostali dva kľúčové citáty:

  1. Veci, ktorým sa človek najviac vyhýba sú nakoniec tie, ktorým nikdy neujde.
  2. Cestu buď nájdem alebo ju vytvorím.

Všetci priatelia, kolegovia v práci a susedia, ktorí ma obklopujú, žijú svojím plnohodnotným životom, rodina, práca, záujmy, šport. Takto som žil aj ja.Nič neriskujeme, a v rámci mestskej časti, kde žijeme, vlastne od obce nič nepožadujeme.


Raz za štyri roky odvolíme podľa fotiek a pár pracovitých hesiel, ktoré sa na nás valia z novín. Prečítame si, ako brigády poslancov tesne pred voľbami usilovne "makajú" v prospešných aktivitách a zabúdame pri volebnom oldomáši na ich prešľapy, aby sme opäť v ospalom pohybe filmu Kill Bill2, pokojne odvolili. Veď komunálna karavána musí ísť ďalej.


Ak ale priateľom a neznámym pri mojom vlastnom vážnom rozhodnutí vysvetlím, prečo som 19. júna do ringu vstúpil a vysvetlím moje dôvody, nad ktorými som pri tom uvažoval a hlasno zvolal:

Vážení, naozaj vychovávame naše deti a chceme, aby úroveň komunálu mala takú istú kvalitu akú 25 rokov vidíme? Nechceš aj ty, niečo aktívne a inštinktívne konečne zmeniť a ukázať, že aj my môžeme modelovať túto mestskú časť , podobne úspešne, ako to robíme vo firmách, kde pracujeme?

Mnohých už len pri týchto rečiach začnú chytať závraty. Začnú sa im potiť dlane, zvierať hrdlo a strach ich pripraví o hlas. Áno, nechcú sa otvoriť pred verejnosť, úspešne skrývajú svoju anonymitu. Ľahšie sa chváli, kritizuje, lajkuje a poukazuje zo zadných lavíc a najmä, ak to robíme bezpečne z davu.

Ale čoho sa vlastne boja ? Čo je také cenné, že to nechcú stratiť? Svoju platenú prácu? Boja sa chýb? Veď sa na nich predsa učíme....

Uvažujte, prišiel slušný rok 2018 , čakali sme na tento rok osemnásty, už dlho!

Teraz tu u nás, v našej mestskej časti, tvoríme nový programový tím pre Podunajské Biskupice.

Ja s mojimi priateľmi, malým tímom, sme sa rozhodli. S najväčšou pravdepodobnosťou si budeme musieť vyšliapať vlastnú komunálnu cestu a jednoducho zanechať stopu v ľuďoch na Medzijarkoch, Dolných Honoch a starej obce. Bude to iná kampaň ako po minulé roky. Bude o kvalitatívnom posune.

Ak nám táto práca nevyjde, vieme, že pokračovať v načatej ceste má už zmysel.

Pretože tu vychovávame naše deti. Aby videli, že existuje jasná alternatíva. Nie, nepôjdeme po ceste tých, ktorí idú po starých cestách, o ktorých sa dočítate v miestnych novinách. Pretože to je cesta, po ktorej už išlo veľa tých istých tvárí, a pravdepodobne bude i tak za nič, čo by skutočne stálo ísť opäť po nej.

Ak sa Ťa moja úvaha dotkla a cítiš, že by sme mohli vytvoriť niečo výnimočné, daj o sebe vedieť cez komunikačný kanál - facebook messages:

Je to šifrovaná komunikácia medzi mnou a Tebou, kde si môžeme v pokoji rozdiskutovať ako právne s Tvojou pomocou vyľadíme programovú cestu, ktorá nás od 10. novembra povedie.

Podunajské Biskupice potrebujú za starostu človeka, ktorý si verí. Som pripravený diskutovať o prioritách, riešeniach a byť zodpovedným starostom Podunajských Biskupíc. Mám na to! 

Ján Španko