Archeologický výskum kostola Sv. Mikuláša v Podunajských Biskupiciach

Kolokvium 2019 - prezentácia nálezov z archeologického výskumu kostola Sv. Mikuláša v Podunajských Biskupiciach.

Je paradoxom že za zachovanie nástenných malieb v kostole Sv. Mikuláša vďačíme reformácii v priebehu 15. a 16. storočia. Kostolíky boli katolícke, keď sa však dostali do rúk evanjelikom, títo v nich maľby omietali nabielo ako aj odstraňovali symboly katolíckej viery.
Táto "konzervácia" pomohla zachovaniu pôvodných malieb kostola a archeologický výskum poodhalil pre súčasnú generáciu niektoré svoje tajomstvá.


Na kolokviu ktoré organizoval Ústav dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok STU a rímskokatolícka cirkev - farnosť Bratislava - Podunajské Biskupice, boli prezentované nálezy z archeologického výskumu kostola Sv. Mikuláša a fary v rokoch 2015-2016.
Príspevky, ktoré na kolokviu odzneli, budú publikované do konca roku 2019 v zborníku pre širokú verejnosť.

Viac informácií na:

https://apsida.sk/c/15198/bratislava-podunajske-biskupice

Citujem z tohto zdroja, detailné informácie k nim odzneli na kolokviu:

- Kostol je najstaršou zachovanou sakrálnou stavbou Bratislavy.

- Na základe nedávneho výskumu bol kostol datovaný už do polovice 12. storočia. Tým získalo hlavné mesto oficiálne prvý zachovaný chrám z románskeho obdobia.

- Datovanie potvrdila analýza dreva objaveného v murive lode a veže. Preklady 1157, guľatina 1128, golgota 1160,

- Počas archeologického výskumu boli nájdene pri kostole hroby datovateľné do obdobia 10. - 11. storočia, čo naznačuje možnosť, že na mieste stála ešte staršia stavba.

- Základ staršieho základu bol objavený pod presbytériom a sakristiou.

- Pri stavbe kostola bol využitý aj stavebný materiál z bližšie neznámej rímskej stavby, čo dosvedčuje kameň v murive veže s rímskym nápisom. Predpoklad dovozu z Gerulaty alebo Carnuntum.

- Pôvodnú podobu zo 14. storočia si najlepšie zachovala severná sakristia. Nájdeme tu dve polia krížovej rebrovej klenby so svorníkmi zdobenými reliéfom Ježiša Krista a baránka Božieho. Rebrá klenby dosadajú na zdobené konzoly.

- V sakristii sa zachovali aj nástenné maľby, ktoré spolu s bohatou kamenárskou výzdobou podporujú teóriu, že tento priestor sa v 14. storočí používal aspoň istý čas na liturgické účely či ako súkromná kaplnka alebo oratórium.

- Nástenné maľby v sakristii pochádzajú z obdobia okolo roku 1350. Na klenbách nájdeme tradičné zobrazenia štyroch evanjelistov a ďalšie výjavy namaľované na štylizovanej oblohe s hviezdami. Na južnej stene sa nachádzajú obrazy z legendy o sv. Jurajovi - okrem jeho známeho zápasu s drakom aj scénu lúčenia sa s princeznou, ktorú mali obetovať drakovi, a tiež zrejme výjav umučenie svätca.

- Stredovekú podobu má v značnej miere dodnes aj polygonálne presbytérium datované do 14. storočia. Zaklenuté je pôvodnou gotickou klenbou, ktorej svorníky sa však už nezachovali. Viaceré z konzol klenby nesú stredovekú reliéfnu výzdobu. Okná sú zdobené kamennými kružbami.

- V južnej stene sa nachádza gotická sedília s jednoduchým lomeným oblúkom.

- Najnovší výskum odkryl v presbytériu v sondách fragmenty nástenných malieb, vrátane konsekračného kríža či jedného zo symbolov evanjelistov. Predbežne boli datované do 40. rokov 14. storočia.

- Krov nad presbytériom bol datovaný na koniec 15. storočia.

- V stredovekom trojlodí nájdeme dolné časti rebier zaniknutej gotickej klenby a pôvodné stĺpy, ktoré ju niesli.

- Na južnej strane sa zachoval gotický portál.

- Napravo od víťazného oblúka je nad dlažbou v múre osadený náhrobný kameň miestneho farára Petra z roku 1360.

- Nad týmto kameňom je v stene osadený ozdobný kamenný článok v tvare ľalie.